Každý má svoju múzu. Svoju enklávu krásy. Túto mi odporučili domáci a ja som sa do nej zahľadela rovnako ako oni. Za jednu z najkrajších ju považujú aj svetové médiá. Týči sa na kopci a skrýva mozaiku kultúr.
…žiadna zo sviečok ma neohúrila ako tá v rohu. Všetci ma od nej odhovárali pre jej silnú arómu, no ja som v nej zacítila niečo neopísateľné. Bolo to zvláštne… Neprebúdzala len spomienky. Oživovala aj čosi instantné a radostné. Akoby som si jej vôňu vybrala už dávno predtým.
Len som privrela oči a nadýchla sa až priamo do bránice, premýšľajúc odkiaľ pochádza. Jej zloženie išlo bokom, na rozdiel od pocitu, ktorý vo mne zanechala… Voňala ako „čerstvé“ jarné Španielsko. Ako ranné biele uličky tých najmalebnejších dediniek, do ktorých ešte nezavialo turistov. Netušila som prečo, no vedela som, že voňala ako Altea.
Mozaika kultúr
Prešli ňou Iberi, Rimania aj moslimovia. Každý z nich zanechal na mieste kúsok zo seba. Útržky farieb, stavieb, atmosféry a vôní, ktoré postupne vytvorili mozaiku menom Altea. Leží na pobreží Stredozemného mora a mnohí domáci ju opisujú ako najkrajšiu španielsku dedinu.
Dedina alebo mestečko?
Či ide o dedinu alebo mestečko, zostáva diskutabilné. Záleží na tom, kto sa pýta a kto odpovedá. Hoci v Altei žije približne 20 000 obyvateľov, v porovnaní s inými španielskymi metropolami ju Španiel vníma len ako malú prímorskú dedinku, teda pueblo. Naopak, pre slovenského turistu by predstavovala skôr mestečko.
V čom tkvie jej jedinečnosť
Dláždené ulice pomedzi biele domčeky dopĺňajú rozkvitnuté kvety. Ich vôňu podčiarkne kombinácia s morských vzduchom.
Kedysi sa mestečko naozaj nieslo v znamení mora. Bolo domovom rybárov a farmárov. V súčasnosti však prvotný pohľad nesmeruje z balkónov na prístav, ale priamo na ulicu Calle Mayor. Úzke cestičky vedú ku kostolu Iglesia de Nuestra Señora del Consuelo.
Je to presne tu. Presne tu sa „skrýva“ jej jedinečnosť – dve kupoly pokryté modrými dlaždicami, ktoré dopĺňa moslimský pôdorys.
Výhľad takmer až na Ibizu
Altea sa chvíľkami premieňa na „neznáme španielske“ Santorini. Napriek tomu, že pobrežie Costa Blanca doslova žije turistickým ruchom, Altea si zachovala svoje čaro a nepremenila sa na stredisko masového letného turizmu. Je krásna z akéhokoľvek bodu, no krásne sú aj výhľady z vyhliadky Mirador de los Cronistas, ktorý leží len kúsok od hlavného námestia Plaza de la Iglesia. Okrem zátoky Altea z nej človek uvidí aj pohorie Serra Gelada, mrakodrapy živého mesta Benidorm a dokonca susedné mestečko Calpe pripomínajúce malý skalnatý ostrov pri Ibize – Es Vedrà.
Jazmín a biely čaj… Po prečítaní etikety na sviečke viem, prečo ma naplnila takým šťastím. Mnohé španielske mestá voňajú okrem muškátov aj po jazmíne. Čím sa mesto zmenšuje, tým vôňa jazmínu rastie. Stačil len jeden nádych. Len trochu jazmínu, ktorý ma preniesol do „mojej“ najkrajšej španielskej dedinky Altea.