Aké je zažiť finále EURA 2024 v Španielsku? Ako vyzerá atmosféra? A prečo majú takých skvelých futbalistov?
„Ak postúpia do finále, musím to zažiť, čakala som viac ako 10 rokov,“ vyhŕkla som na priateľa. Vedela som, že bude bez slov súhlasiť. Ak išlo o šport, nikdy nepovedal nie. A stalo sa. Kým on chvíľkami pochyboval či ich vo štvrťfinále neporazia nemeckí futbalisti, ja som už po prvom zápase v základnej skupine vedela, že finále je ich. A aj bolo…
Moje finále EURA v Španielsku
V tú nedeľu, 14.júla, mi pripadalo Španielsko o trochu iné než bežne. Prechádzala som uličkami Barcelony a cítila zvláštne ticho. Ticho pred večernou fúriou na námestí Plaza de Catalunya. Presne tam od rána pripravovali pantallu gigante, teda obrovskú obrazovku pre fanúšikov. Hoci sa zápas začínal až o 21.00, my sme sa na námestie vybrali o dosť skôr. Nasadli sme na metro len pár minút po 18-tej, mysliac si, že na námestie prídeme medzi prvými a stíhame malý pokrm… Veru, mýlili sme sa.
Fanúšikovia čakali na nich hodiny
Vystúpili sme z metra, no nič sme nepočuli. „Myslíš, že tam už niekto bude?“ opýtal sa ma priateľ. Len som kývla rukou a vyšla von po schodoch. Zostali sme v šoku, zostávali hodiny do úvodného hvizdu, no viac ako polovica námestia už bola plná. Na zábradliach sedeli ľudia a popíjali malé plechovkové pivá. Všetci si obsadzovali miesta. Trávnik okolo fontány zaplnili rodiny. Sedeli na dekách a ovievali sa vejármi. Jedna svetlica, druhá, tretia. Všetci držali igelitové vrecká zo supermarketov, v ktorých nosili malé pivká alebo džúsy. Hoci do začiatku zostávali hodiny, námestie vyzeralo ako pár minút pred začiatkom.
Aký bol samotný zápas?
Napínavý, energický, plný domácich vtipov a červených svetlíc. Obliati pivom neskončili len ľudia, ale celé námestie. Šľapky sa mi na obkladačky prilepovali jedna o druhú.
A jedna o druhú vybuchovali aj petardy a svetlice, takmer pod našimi nohami. A hlavne potom, čo za stavu 1:1 pár minút pred koncom strelil Mikel Oyarzabal víťazný gól na 2:1.
Španielsko dosiahlo rekordný titul majstra Európy a zásluha smeruje aj trénerovi Luisovi de la Fuente, ktorý podotkol, že „jeho futbalisti“ nie sú len hráči, ale tvoria skutočný tím.
Deň po?
Z námestia sme v skupinke tisícok ľudí prešli na promenádu La Rambla. Len sme kráčali, okolo trúbili autá, autobusy, taxíky či motorky. Všetci trúbili a kričali, že sú majstrami. Iní stáli na autách a viali vlajkami, či viezli sa na motorkách a zástavou mávali sem a tam. Len o pár hodín som miestom prechádzala zas… Bolo čisté a namiesto skandujúcich fanúšikov plné turistov. No niečo sa zmenilo – tituly pondelkových denníkov: Španieli sa stali kráľmi Európy. Španielsko kraľuje Európe. Furia Roja – európska kráľovná.
Prečo je Španielsko také dobré vo futbale? V čom tkvie, či skôr netkvie, ich sila, okrem presných prihrávok? Zistíš v mojej knihe S ALMOU.
